Tlačová konferencia SKJ
Problematika útokov psov na ľudí
Stanovisko
Slovenskej kynologickej jednoty
Pes
je už tisícročia spoločníkom človeka. Podľa najnovších výskumov ho sprevádza už
od počiatkov jeho existencie. Vždy bol jeho verným spoločníkom a človek
využíval jeho inteligenciu a schopnosti. Tak, ako sa vyvíjala
a rozčleňovala ľudská spoločnosť, menil sa aj pes a rozširovala sa
škála jeho použitia. Vzhľadom na jeho tvárnosť ho človek prispôsobil
k využívaniu skoro vo všetkých oblastiach života.
Človek
skrotením zvierat a ich chovom však nepreberá na seba iba príjemné stránky
vzájomného spolužitia. Preberá na seba aj zodpovednosť za vývoj jednotlivých
druhov plemien. Preberá na seba úlohy, ktoré predtým plnila príroda. Jednou
z týchto veľmi dôležitých úloh je aj šľachtenie a selekcia. Príroda
je v tomto smere veľmi spravodlivá, ale aj neúprosná. Jedinec, ktorý
sa neprispôsobí jej podmienkam, uhynie. V jednotlivých druhoch sa jedince,
ktoré sa vymykajú z priemeru, zvyčajne nedostanú do reprodukčného procesu.
Takto je zabezpečované prežívanie druhov po tisícročia. Človek je však od
prírody sebeckým tvorom, všetko si chce prispôsobiť svojim potrebám,
i zvieratá. Nepozerá pritom na to, či odchýlky, ktoré podchytil, resp.
smer, ktorým sa jeho šľachtenie uberá, je na prospech danému druhu alebo
plemenu. Tak vzniklo u psov veľa plemien, ktoré majú dnes obrovské
zdravotné alebo mentálne problémy, a bez pomoci človeka by nedokázali
prežiť. Z tohto dôvodu je v medzinárodnej kynologickej federácii,
ktorej členom je aj SKJ, veľké hnutie za obmedzenie šľachtenia zvierat
v smere, ktorý znižuje kvalitu ich života, resp. vyvoláva problémy
v spolužití človeka a psa.
Jedným
z týchto problémov je aj agresivita psov, s ktorou sa dnes stretávame
a ktorej sme boli svedkami aj v posledných tragických prípadoch.
Existujú plemená, ktoré človek využíval a využíva na ochranu seba
a svojho majetku. Pri týchto plemenách je samozrejmá určitá dávka
odvahy, sily a, samozrejme, aj agresivity. Avšak aj pri týchto
plemenách neustále prebieha vývoj a šľachtenie. Veľa plemien, ktoré sa
v minulosti využívali na stráženie, sú dnes vynikajúce spoločenské
plemená, ktoré odstrašujú iba svojou veľkosťou a výzorom.
Tu
je na mieste otázka, z čoho teda pramení agresivita psov voči človeku?
Príčin je niekoľko a mohli by sme ich
zhrnúť do týchto oblastí:
a) problém socializácie psov
Každý pes
v priebehu svojho života prebieha určitými fázami vývoja. Všetci, ktorí
majú aspoň základy kynológie, vedia, že pes, ak má byť našim príjemným
spoločníkom, musí byť správne socializovaný, t.j. musí sa v jednotlivých
štádiách života stretávať s podnetmi, ktoré rozširujú jeho životný obzor
a upravujú jeho správanie. Ak v mladosti psa zanedbáme tieto zásady,
stáva sa z neho neurotické zviera, ktoré nedokáže správne komunikovať so
svojím okolím a začleniť sa do života. Nesocializovaný pes je buď príliš
agresívny alebo extrémne bojazlivý.
Pes
je svorkové zviera, ktoré sa celú svoju mladosť učí žiť vo svorke, ktorú pre
neho tvoria členovia rodiny, ktorá ho
medzi seba zobrala, resp. ďalšie psy, ktoré v tejto rodine žijú. Pes sa
musí naučiť s nimi komunikovať a stále si hľadá v nej miesto.
Snaží sa postupovať v rebríčku hierarchie tej svojej svorky stále vyššie
a vyššie až narazí na strop, ktorý mu musí v niektorých prípadoch dať
jeho majiteľ. Ak sa tak nestane a ide o dominantného psa, stáva sa
vedúcim svorky on a podľa toho sa správa aj k ostatným členom rodiny
a k okoliu.
b) problém výcviku a výchovy psov
Musíme
si všetci uvedomiť skutočnosť, že za konanie psa je vždy zodpovedný človek,
ktorý je jeho majiteľom, alebo ktorý psa chová. Prenášať zodpovednosť
z ľudí na psov je scestné. Za prípady, ktoré sa u nás stali, nenesú
zodpovednosť tie psy, ktoré to urobili, ale ich majitelia, ktorí im svojím
nezodpovedným správaním umožnili vykonať tento čin.
Nevychovaný
a nevycvičený pes sa stáva pre svoje okolie nebezpečný. Čím o fyzicky
silnejšie zviera ide, tým je jeho správanie nebezpečnejšie.
Veľa
majiteľov si vyberá psov podľa toho, aký pes sa im v rôznych katalógoch
a atlasoch plemien páči. Menej už pozerajú na praktickú stránku veci
a to, aké majú možnosti ho chovať, cvičiť a venovať sa mu. Prekročenie ich
možností a schopností vedie takmer vždy k nezvládnutiu zvieraťa
a následným problémom. Tragédiou však je, že väčšina z nich si myslí,
že oni zviera zvládajú a pes nie je pre okolie nebezpečný.
Zodpovedný
chovateľ, ktorý má už skúsenosti, dokáže zvládnuť aj psy dominantné,
psov, ktoré sú agresívnejšie. Podstatné
však je, že si uvedomuje aj riziká, ktoré vyplývajú z tejto povahy psa.
Dokáže mu zabezpečiť priestor, z ktorého nemôže uniknúť. Vonku ho
nepúšťajú z vôdzky a nevyjdú von bez náhubku. Žiaľ, ako sme už
uviedli, väčšina laikov preceňuje svoje
schopnosti a nedoceňuje možnosti psa.
Dnes však už
existuje veľké množstvo cvičísk, na ktorých sa pod vedením skúsených
inštruktorov dajú získať aspoň základy ovládania a cvičenia psov.
Inštruktori záujemcom poradia, ako sa správať k psovi, dokážu odhadnúť aj
povahu psa a poradiť majiteľovi, ako s ním zaobchádzať a, samozrejme,
dokážu aj poradiť pri výbere plemena.
c) problém vrodených dispozícii
Medzi tieto
patria najmä
a.
vrodená agresivita,
b.
vrodená dominancia psa
c.
labilná nervová sústava
d.
agresivita vyplývajúca
z bojazlivosti
Selekčné programy vo všetkých plemenách
sú zamerané na obmedzenie agresivity psov. Na všetkých výstavách, ktoré sú
dôležitou súčasťou výberu psov do reprodukcie, je penalizovaný akýkoľvek náznak
agresivity voči človeku, ale aj voči ostatným psom.
Podobne
je to i s testami nervovej sústavy, jedince s labilnou nervovou
sústavou, extrémne vzrušivé jedince, ako aj jedince extrémne bojazlivé, kde
často strach prechádza do agresivity, sú na rôznych bonitáciách
a výberoch, ktorými v jednotlivých kluboch musia prejsť, z chovu
vyradené a nezasahujú tak do reprodukcie.
Šľachtenie
a selekcia je hybnou silou vývoja všetkých plemien hospodárskych
i spoločenských zvierat. Dnes vieme v priebehu niekoľkých generácii zmeniť
nielen exteriér, ale i povahové vlastnosti psov. Samozrejme,
v žiaducom, ale aj nežiaducom smere. Organizovaná kynológia je
podriadená určitým pravidlám. Chovateľské kluby sa riadia štandardmi plemien
a odporúčaniami materských krajín jednotlivých plemien. Snažia sa
dosiahnuť čo najlepšie výsledky v chove. Tieto zásady, o ktorých som
hovoril, platia iba pre organizovaných chovateľov, chovateľov, ktorých
odchovy sa registrujú v plemennej knihe psov.
V SKJ
zastupujeme viac ako 20000 organizovaných kynológov, ktorí sa zaoberajú
výcvikom a chovom psov, alebo sa iba venujú svojim štvornohým priateľom
a chcú byť členmi veľkej rodiny kynológov. V našich plemenných
knihách registrujeme ročne viac ako 10 000 psov rôznych plemien. Drvivá
väčšina chovateľov dodržuje prísne pravidlá chovu a zapisovania šteniat do
plemennej knihy.
Tu sme často pri
koreni problémov, s ktorými sa dnes stretávame. Existuje totiž veľká
skupina ľudí, ktorých už nenazývame chovateľmi, pretože chov je niečo
viac ako jednoduché rozmnožovanie a má svoje pravidlá a postupy. Sú
to prakticky iba množitelia psov, ktorí rozmnožujú zvieratá bez akýchkoľvek
pravidiel a zásad. Chov psov týchto chovateľov nie je registrovaný.
Chovajú zvieratá podľa vlastných pravidiel. Nerobia žiadny výber zvierat pre
reprodukciu, kde by boli stanovené selekčné kritériá. Pravidlá chovu si
vytvárajú sami a často na chov používajú jedince s poruchami
správania a s poruchami zdravia.
Krížia jednotlivé plemená často zámerne za účelom zvýšenia ich
ostrosti a agresivity.
Podobne je to
i s majiteľmi psov. Veľká väčšina zodpovedných majiteľov psov
nespôsobuje so svojimi psami žiadne problémy. Nezodpovednosť majiteľov
niektorých psov, podporovanie agresivity u ich jedincov, nesprávne vedenie
a necitlivosť voči okoliu, vyvolávanie konfliktov bezohľadnosťou pri
vodení psov, spôsobuje problémy nielen im, ale vrhá zlé svetlo i na
disciplinovaných a zodpovedných majiteľov psov. Pritom vo veľkej
väčšine ide práve o majiteľov psov neorganizovaných v kynologickej
organizácii.
Vieme
o tom, že sa v posledných dňoch znovu objavili aktivity na prijatie
zákonov na obmedzenie chovu tzv. bojových plemien. Nie sme proti prijatiu
sprísnených pravidiel chovu niektorých plemien. Sme ochotní v tomto smere
spolupracovať so všetkými, ktorí o to prejavia záujem. Sme však zásadne
proti tomu, aby sa formulovali zákony, ktoré budú kvôli problémom, ktoré
spôsobujú nezodpovední množitelia a majitelia psov, postihovať
organizovanú kynológiu a chovateľov a majiteľov psov akýchkoľvek plemien,
ktorí dodržiavajú naše zákony a ktorí chovajú psov zodpovedne.
Každý
zoznam plemien, ktorých chov obmedzíme, postihne predovšetkým organizovaných
chovateľov, ktorí sa správajú zodpovedne a ich psy nespôsobujú problémy.
Nepostihne majiteľov a množiteľov psov bez preukazu o pôvode
a rôznych krížencov.
V čom vidíme my príčiny problémov,
s ktorými sa dnes stretávame a aké navrhujeme riešenia?
1)
Príčiny existujúcich problémov:
a.
chov psov chovateľmi nedodržujúcimi
žiadne zásady chovu a selekcie jedincov vyberaných do reprodukcie,
b.
nedostatočné sankcie pre nezodpovedných
majiteľov psov,
c.
veľmi vágna právna úprava usmerňujúca
držanie psov (zákon 282/2002),
d.
neexistujúca právna úprava usmerňujúca
chov psov,
e.
nedostatočné odborné vedomosti
majiteľov niektorých fyzicky zdatnejších plemien psov.
2)
Čo navrhujeme na zlepšenie súčasného
stavu:
a)
Prijať právnu úpravu podmieňujúcu chov
určitých plemien a ich krížencov odbornou skúškou a v prípadoch útoku na človeka
i psychotestami ich majiteľov,
b)
stanoviť podmienky chovu a držania týchto
psov,
c)
prijať právnu úpravu obmedzujúcu
možnosť neregistrovaného chovu určitých plemien a ich krížencov,
d)
výrazne zvýšiť zodpovednosť majiteľov
psov za činy ich psov.
Každý, kto si zaobstará psa, si musí
uvedomiť, že okrem príjemných zážitkov, ktoré prežije so svojím štvornohým
priateľom, preberá na seba aj veľkú zodpovednosť. Zodpovednosť za výchovu
a správanie tohto psa. Pes zostane po celý život ako dieťa. Musíme mu
zabezpečiť životné potreby, ale aj postarať sa o to, aby neublížil sebe
ani iným ľudom, iným psom, resp. nespôsobil iné škody a nepríjemnosti. To
je úloha pre nás počas celého života psa. K tejto zodpovednosti musia
majiteľov psov viesť i zákony. Každý si musí uvedomiť, že zodpovedá za
činy svojho zverenca v plnej miere.
Organizovaná
kynológia na Slovensku sa svojou úrovňou zaraďuje medzi popredné v rámci
Európy. Je náplňou voľného času desať tisíc ľudí. Máme štyri národné plemená,
ktoré sú súčasťou nášho národného kultúrneho bohatstva. Organizovali sme
najväčšie svetové kynologické akcie.
Slovenská kynologická jednota žije svoj bohatý vnútorný život bez nároku na
akúkoľvek pomoc zo strany štátu. Mnohí kynológovia zasvätili tejto činnosti
celý svoj život. Nechceme, aby niekoľko tragických prípadov zmenilo pohľad verejnosti
na kynológiu a postihlo organizovanú kynológiu na Slovensku.
Kynológia je
krásny koníček, a ak človeka chytí za srdce, už ho neopustí po celý život.
Pes prináša do života človeka veľa nového, pre tých čo nechovajú psy prakticky
nepoznaného. Pes je často jediným spoločníkom osamelých ľudí. Je najlepším
priateľom ľudí postihnutých. Za svoju oddanosť človeku je však často odmeňovaný
necitlivosťou a hrubým zaobchádzaním. Môžeme sa o tom presvedčiť na
tisíckach osudov psov v útulkoch.
Agresívne
správanie psa voči človeku je vo väčšine prípadov vyvolané chybami človeka
v prístupe k nemu. Hlavné príčiny sme uviedli. Majme preto pri
rozhodnutiach, ktoré budeme robiť v zákonných úpravách o chove psov,
na mysli tieto skutočnosti. Riešme predovšetkým príčiny tohto stavu a snažme sa vytvoriť také zákonné
podmienky, ktoré by im zabránili.
Pes bol sprievodcom človeka a verným spoločníkom človeka počas celej histórie a veríme, že ním zostane aj naďalej.
Ing. Jozef Jursa CSc. v. r.
prezident Slovenskej
kynologickej jednoty