Vážení občania v nasledujúcom
článku by sme vám chceli priblížiť problematiku, likvidácie psích exkrementov
(výkalov), ktorá je v poslednom období často prejednávaná, ale napriek
tomu nie vždy doriešená. Táto problematika sa netýka len tzv. „psíčkarov“
a ich psov, ale aj celej spoločnosti, ktorej by sme chceli dať prívlastky
moderná a vyspelá.
Poďme
si teda túto tému a jej závažnosť prebrať od základu. Psie exkrementy sú
zaradené medzi nebezpečný odpad, čo znamená že i nakladanie s nimi má
svoje špecifiká a pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať.
Čo znamená pojem nebezpečný odpad? Je to taký odpad, ktorý svojimi vlastnosťami
(najmä toxicitou, infekčnosťou, dráždivosťou, výbušnosťou, horľavosťou,
chemickými vlastnosťami, karcinogénnymi (rakovinotvorné), teratogénnymi
(poškodzujúce ľudský plod) a mutagénnymi (spôsobuje mutácie genetickej
informácie, prípadne rakovinu) vlastnosťami) je alebo môže byť nebezpečný pre
zdravie obyvateľstva alebo životné prostredie. Do tejto kategórie patria odpady
produkované niektorými priemyselnými odvetviami, rádioaktívny odpad, odpad z
bitúnkov, kafilérií, nemocníc a iné.
Čím sú psie exkrementy nebezpečné? V psích exkrementoch sa môžu nachádzať
pôvodcovia nebezpečných ochorení, ktoré okrem iného patria do skupiny tzv.
zoonóz, čo sú choroby prenosné zo zvieraťa na človeka. Takýchto chorôb je
mnoho, ale v kontexte s problematikou psích exkrementov si povieme
len o niektorých.
Toxokaróza je
parazitárne ochorenie, ktoré spôsobujú dva druhy nematód a to Toxocara
canis (psy) a Toxocara cati (mačky). Sú to červy, ktoré majú vretenovitý tvar
tela s dĺžkou od 6 do 18 cm. V poslednej dobe je táto choroba dosť
rozšírená práve v súvislosti so zvýšeným počtom psov v domácnosti. Pre
svoj biologický cyklus potrebujú medzihostiteľov medzi ktorých, patrí aj
človek. Pes je tzv. definitívnym hostiteľom, ktorý sa nakazí konzumáciou
napríklad nakazených hlodavcov. Parazit potom kladie v tenkom čreve psa
vajíčka, ktoré sa fekáliami dostanú do vonkajšieho prostredia kde, sa stávajú
infekčnými za 2 až 4 týždne. Človek sa nakazí práve požitím infekčných vajíčok,
ktoré sa v truse nachádzajú. Larva sa ďalej pohybuje po tele človeka a spôsobujú
narušenie tkanív tela pôsobením tzv. proteolytyckých enzýmov. U človeka
nazývame túto infekciu larválna toxokaróza. Larvy sa opúzdrujú v tele
človeka a vytvárajú granulómy, pričom zostáva riziko jej ďalšej migrácie
až do oka, kedy môže spôsobiť až slepotu. Najviac náchylné sú práve deti, ktoré
sa hrajú v tráve alebo na pieskovisku a prídu do kontaktu
s trusom nakazených zvierat.
Trichurióza túto
chorobu spôsobuje nematóda Trichuris vulpis, sú to červy dlhé 3,5 až 7,5 cm,
lokalizované v slepom a hrubom čreve. K nakazeniu dochádza
požitím vysokoodolných vajíčok ktoré, sú vylučované trusom. Po vstupe do tela
psa sa zavŕtavajú do čreva a spôsobujú krvácanie, žltačku a stratu
hmotnosti. U ľudí môže byť príčinou zoonotickej trichuriózy, ktorá sa
prejavuje ľahkými dispeptickými ťažkosťami a v ojedinelých prípadoch
ako chronický zápal čreva.
Gardióza je to
ochorenie tráviaceho traktu ktoré spôsobuje bičíkovec Gardia intestinális.
Svojou časťou sa prichytáva na stenu tenkého čreva, čo spôsobuje zmenšenie
črevných klkov a tým následnú poruchu rezorbcie vitamínov rozpustných
v tukoch ale aj vitamínu B 12. Pôvodca sa šíri tzv. cystami ktoré, sa po
vylúčení stávajú zdrojom nákazy pre nových hostiteľov, ku ktorým patrí aj
človek. U človeka môže prebiehať ochorenie bez príznakov ale i vo
vážnejšej akútnej alebo chronickej forme. Akútne štádium giardiózy sa prejavuje
náhlymi hnačkami, nechutenstvom, nevoľnosťou, bolesťami brucha a zvýšenou
plynatosťou. U chronických infekcií môžu opakované symptómy viesť až k
malabsorbčnému syndrómu, nedostatku vitamínov, váhovej strate a mentálnej
retardácii.
Čo hovorí zákon? Každý,
kto vlastní psa, má určité práva a povinnosti ktoré, definuje okrem iného
aj zákon č. 282/2002 ,ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
V jeho znení sa uvádza – „ ak pes znečistí verejné priestranstvo výkalmi,
je ten, kto psa vedie, povinný výkaly bezprostredne odstrániť“. Obec má
povinnosť umiestniť v obci, kontajnery na zhromaždenie výkalov
a zabezpečí priebežné hygienické odstraňovanie ich obsahu. Na kontajneroch
musí byť viditeľne označený účel ich použitia.
Takže toľko zo znenia zákona, ktorý hovorí jasne a keďže, neznalosť
zákona neospravedlňuje, môže sa občan, ktorý literu zákona nepozná
a nedodrží jeho znenie, jednoducho dostať do problému s mestskou
resp. obecnou políciou, ktorá má v kompetencii riešenie takýchto
priestupkov. Ale nehovorme hneď o represívnom riešení. Tento článok nemá
za cieľ oháňať sa len zákonom, i keď každý prispôsobivý občan sa má
zákonmi riadiť. Myslím si že, po objasnení biologického a zdravotného
rizika, týchto „psích darčekov“ si každý človek zváži, či po svojom psovi výkal
odprace alebo nie. Pre príklad si predstavte, že niečí pes znečistí verejné
priestranstvo alebo pieskovisko kde, sa hrajú deti. V dnešnej spoločnosti
takýto príklad nemôže byť prípustný. Ďalším dôvodom je aj modernizácia našej
obce, ktorá prešla za posledné obdobie veľkými zmenami a patrí
k najnavštevovanejším obciam v okolí a tento trend bude narastať.
Preto si myslím, že takto vyspelá obec si nezaslúži aby ju špatili takéto „psie
darčeky“.
Kde teda umiestniť takéto psie exkrementy? Na ich zber slúžia špeciálne vrecúška, do ktorých
sa exkrement vloží a odhodí do špeciálnych zberných nádob, na to
uspôsobených. V súčasnom období sa v mnohých obciach prerokúva, zakúpenie a umiestnenie takýchto zberných košov, ktoré by sa
upevnili v rizikových miestach.
Autor MM