Z histórie

Faktografický pohľad na služobnú kynológiu v Československej republike v rokoch 1920 až 1939 s dôrazom na územie Slovenska

„Četnícke“ (žandárske) stanice so služobným psom boli predovšetkým dislokované v miestach, kde si to vyžadovala bezpečnostná situácia, a boli zriaďované spravidla tak aby bola vždy jedna v takzvanom súdnom okrese a miesto bolo zvolené vždy s ohľadom na vhodné železničné spojenie. O ich zriadení rozhodovalo po predchádzajúcej písomnej žiadosti príslušné zemské veliteľstvo, čo v prípade Slovenska znamenalo súhlas „Zemského četníckeho veliteľstva Bratislava “ ( Zemské žandárske veliteľstvo v Bratislave). Povolenie bolo vydávané len vtedy ak sa jednalo o čistokrvných policajných psov, za ktorých boli považovaní psi plemena Nemecký ovčiak, Doberman, Boxer, Rotwailer a Airdelterier.

Do služby mohli byť títo psi velení a v službe využívaní len po tom keď boli zvláštnou komisiou preskúšaní a vlastne absolvovali odbornú skúšku. Prvé takéto preskúšanie podľa skúšobného poriadku spracovaného Klubom pestovateľov policajných a ušľachtilých psov sa uskutočnilo dňa 27. 11. 1921 v Prahe . Skúšobnú komisiu tvorili : policajný inšpektor V. Matoušek, podplukovník A. Adamička, riaditeľ O. Mácha, „zemský četnícky veliteľ“ v Prahe generál. K. Skorkovský, podplukovník četnictva J. Ježek, v tej dobe pobočník „zemského četníckeho veliteľa“ major četnictva . V. Holna a Mjr. četnictva Oldřich Pinkas z ministerstva vnútra, policajný inšpektor J. Drásta, podpredseda Klubu chovateľov policajných a ušľachtilých psov Dr. Just, usporiadateľom skúšok bol J. Stašek z Prahy.

Týchto skúšok sa zúčastnilo osem príslušníkov „četníctva“: vrchný strážmajsterVáclav Hlína, strážmajster Anton Záhradník, strážmajster Adam Horák, strážmajster František Ráb, vrchný strážmajster Fantišek Černý, a strážmajstri Hynek Tyšer, Alojz Křeček, Ludovít Roleček . Siedmy z týchto pánov mali služobných psov plemena Nemecký ovčiak vlkošedej farby a strážmajster Roleček mal Dobermana.

Skúšky úspešne absolvovali všetci a následne mohli psov využívať vo výkone služby. „Četníctvo“ vlastne vo výkone služby využívalo dve kategórie psov:

• a) „psy nazývané služobné alebo policajné“, títo psi boli prevažne v majetku štátu a boli prideľovaní dobrovoľne sa hlásiacim „četníkom“ do starostlivosti. Keď títo psi dospeli, čo bolo približne vo veku 18 až 24 mesiacov a niekedy aj skôr podrobovali sa v 12.-týždňovom kurze zvláštnemu výcviku vo všetkých odvetviach ktoré si vyžadovala bezpečnostná a pátracia služba. Po ukončení týchto kurzov a po preskúšaní boli prideľovaní prednostne na „četnícke pátracie stanice“ alebo na „četnícke stanice“, kde to pre bezpečnostnú situáciu bolo potrebné. Títo psy boli v nepravidelných intervaloch podrobovaní takzvanej redezúre ( kondičný kurz) v trvaní 10 týždňov.
• b )“ psy ochranné“ boli spravidla majetkom jednotlivých „ četníkov“ a ich výcvik bol zameraný na poslušnosť . Použitie týchto psov bolo možné len po príslušnom povolení „Zemským četníckym veliteľstvom“ a mohli byť využívaní v obchádzkovej službe a na obranárske práce mohli byť použití len vtedy ako bol „ četník“ počas výkonu služby niekým násilne alebo zákerne napadnutý a k svojej obrane by už musel použiť zbraň. Pes bol v takýchto prípadoch považovaný v širšom zmysle slova za zbraň menej nebezpečnú, ako boli zbrane sečné a strelne. V žiadnom prípade sa pes nesmel použiť ako zbraň útočná, ale len ako zbraň obranná.

Využitie služobných psov nebolo najskôr presne vymedzené v žiadnej inštrukcii ani v žiadnom predpise. Použitie bolo však v zásade chápané ako použitie zbrane. Podľa vtedajšieho zákona číslo 299/1920 Zb. z. z 14. 4. 1920 boli v § 13 presne vymedzené situácie kedy môže byť použitá zbraň. Nadväzujúce predpisy „četníctva“ ale upozorňovali že zbraň môže byť použitá až po použití miernejších prostriedkov. Použitie služobného psa v službe pátracej alebo kriminálnej bolo možné ak išlo o zachytenie pachovej stopy páchateľa a toto neodporovalo žiadnym platným predpisom a ani ustanoveniam príslušných zákonov pretože za určitých okolností znamenal vycvičený služobný pes pre bezpečnostné orgány len pracovný nástroj a bol chápaný ako pomocný prostriedok podobný asi tým aké boli potrebné pri daktyloskopii či mechanoskopii a podobne.

Neskôr boli spracované inštrukcie o použití a možnostiach využitia služobných psov, ktoré už presnejšie špecifikovali situácie v ktorých mohol byť pes použitý. Boli spracované a napísané knižné publikácie o výcviku psov, ktoré boli zavedené do používania predovšetkým vďaka podplukovníkovi “četníctva“ vo výslužbe Theodorovi Rotterovi a majorovi Oldřichovi Pinkasovi neskôr zaradenému vo funkcii námestníka veliteľa „Ústredného četníckeho pátracieho oddelenia “ a predovšetkým vďaka pochopeniu a podporovaniu služobnej kynológie zo strany vtedajšieho generála Jozefa Ježka generálneho veliteľa „četníctva“.. Môžem spomenúť napríklad : „Návod pro výcvik policejních psu“, „Výchova a výcvik psa pro účely služební a sportovní“ obidve publikácie od Theodora Rottera, „Policejní pes jeho výchova a výcvik pro ochranu i policejní službu“ od Václava Matoušeka.

Výnosom Ministerstva vnútra číslo 66.765-1926-13 z 09. 10. 1926 bolo zemskému veliteľstvu v Bratislave zaslaných 40 výtlačkov knihy „Těloveda, výcvik, choroby, chov a výživa psa pro účely policejní služby“ autori Drásta a Knor. Táto služobná pomôcka bola pridelená na všetky stanice s prideleným policajným psom.

Od 1. 1. 1929 v znení Výnosu Ministerstva vnútra číslo 27-212/13-1927 bolo na všetkých „Četníckych pátracích staniciach“ (Žandárske pátracie stanice) zriadené systemizované miesto psovoda (vodca služobného psa). Na Slovensku boli pátracie stanice dislokované v nasledovných mestách: Bratislava, Komárne, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Levoči, Prešove, Košiciach a Humennom číže na všetkých týchto pátracích staniciach bolo systemizované miesto psovoda. Príslušníci „četníctva“ zaradení vo funkcii psovoda mali aj špeciálny režim nosenia výstrojných súčiastok do výkonu služby. Do služby nosili pištoľ a to hlavne pri nasadení psa k špeciálnym úlohám predovšetkým pri pachových prácach. V tomto prípade však musel byť druhý člen hliadky vyzbrojený karabínou. Pri bežnej hliadkovej službe nosil aj psovod so psom karabínu.

Služobnú kynológiu ako takú zo začiatku riadilo „Četnícke oddelenie pri poznávacom úrade pražského policajného riaditeľstva“ ktoré bolo zriadené v roku 1922 pre potreby skvalitnenia pátracej služby, uvedené oddelenie priamo podliehalo MV. A od začiatku roku 1928 bolo premenované na „Ústredné četnícke pátracie oddelenie“. Bolo rozdelené podľa rôznorodosti špecializácie na skupiny a jednou zo skupín bola skupina na riadenie chovu, výcviku a používanie služobných psov. Táto skupina organizovala výcvik a chov služobných psov, viedla záznamy o výslednosti a používaní služobných psov, spracovávala návrhy na vyradenie služobných psov a odvolanie psovodov, hlásenia o škodách spôsobených služobným psom, návrhy na výkup a predaj psov. Vedením a vybavovaním agendy spojenej so služobnými psami bol poverený major Oldřich Pinkas. Napríklad štatistka od 01. 01. 1925 do 30. 06. 1925 poukazovala na to, že v tomto období bolo v bezpečnostnej službe využívaných celkom 55 služobných psov z toho bolo 50 povolaných ( rekvirovaných) na 273 prípadov trestnej činnosti v skutočnosti však boli vyslaní na 228 prípadov a v 218 prípadoch boli použití z tohto počtu boli v 89 prípadoch úspešní.

V roku 1925 sa presunul z Nových Hradov v južných Čechách do Pýšel pri Prahe Ústav pre výcvik a chov služobných psov. Ústav v Pyšelích bol zriadený na podklade skúseností získaných orgánmi ministerstva vnútra a ďalej osobnými štúdiami a prevádzkou obdobných ústavov v Nemecku, predovšetkým v Drážďanoch a v Grünheide pri Berlína (plk. Josef Ježek bol spoločne s Adolfom Horákom, Bedřichem Frommem a Oldřichem Pinkasem vyslaní do Nemecka, aby si tu prehliadli štátne ústavy pre chov a výcvik služobných psov a podali ucelený návrh na predpokladanú adaptáciu o ktorej sa uvažovalo už začiatkom 20. rokov v Československu). Získané skúsenosti sa stali podkladom k uskutočneniu myšlienky v Pyšelích, Ústav bol oficiálne otvorený v roku 1925 z dôvodov rozsiahlych úprav. Preto tu bol ako prvý realizovaný tzv. „V. výcvikový kurz“, ktorý nadväzoval na kurzy v Nových Hradech. Tento prvý kurz tu prebehol v letných mesiacoch roku 1925 a bol ukončený 30. 07. 1925. O tejto udalosti informovali miestne printové média v článku s názvom: „Zkouška služebních a stopovacích četnických psů „(…V Pyšelích u Čerčan byl zřízen státní ústav četnický pro výcvik a chov policejních psů. Dne 30 a 31. července t. r. bylo 19 psů, kteří vyšli jako první odchovanci z tohoto ústavu, vyškoleno za přítomnosti důstojníků četnictva, přidělených ministerstvu vnitra, zvěrolékaře zemské politické správy a zástupců zemského kynologického ústavu. Bylo zkoušeno celkem 32 bodů. Tak mimo jiné: by pes šel vedle svého muže, by poslouchal, na povel zůstal ležeti, skákal přes překážky, vyhledával uschované předměty…. Okresní starosta Rádl při ukončení zkoušek projevil uspokojení nad harmonií četnictva s místníma a okolními občany, kteří si s ochotou vyházejíce vstříc…. Dne 1. srpna o 7. hodině ranní hudba lovčích zřízenců doprovodila psy na nádraží v Pyšelích. Psi byli rozvezeni do četnických stanic po celé republice. Nový kurz pro výcvik služebních a stopovacích psů započne dne 1. září t.r..…)“.

Ministerstvo vnútra zakúpilo tento objekt židovskej synagógy. Pri rekonštrukčných prácach boli postavené koterce s výbehmi pre psov., karantény koterec, ordinácia veterinárneho lekára, operačná sála , kuchyňa pre prípravu kŕmenia pre psov. Inštruktorom v ústave bol vrchný strážmajster Adolf Horák a v neskoršej dobe aj podplukovník vo výslužbe Theodor Rotter a št. strážmajster Rudolf Votruba, ktorý sa po roku 1939 vrátil zo Slovenska. Od 3. 6. 1929 bol tento ústav pričlenený pod „Ústredné četnícke pátracie oddelenie“ v Prahe. Koncom roku 1931 bol v predzáhradke ústavu umiestnený pomník služobného psa ARCA, ktorý bol zastrelený nebezpečným páchateľom počas výkonu služby dňa 2. 8. 1931 v Koterovej. Pomník dali postaviť členovia Športového klubu pre policajných a ušľachtilých psov v Prahe a Spolku na ochranu zvierat v ČSR. V súčasnosti je tento pomník umiestnený vo Výcvikovom stredisku služobných psov „Odboru služební kynologie a hipologie Policejního prezidia ČR“ v Bychorách okres Kolín. V ústave v Pýšelích sa pripravovali nielen psovodi pre zložku „četníctva“, ale aj pre, štátne policajné úrady, ozbrojenú ochranu Československých štátnych železníc a Finančnú stráž ČSR. Taktiež sa v ústave odchovávali šteňatá, ktoré niektoré v útlom veku cca 8. týždňoch a niektoré po základnom výcviku približne vo veku 10 až 12 mesiacov boli prideľované psovodom v rámci celej ČSR. Odchov šteniat sa ale vykonával aj na „četníckych staniciach“ na sukách ktoré boli využívané v priamom výkone služby. Z administratívnych agend za ktoré boli zodpovední pracovníci ústavu môžem spomenúť vedenie, dopĺňanie a aktualizáciu ústrednej evidencie služobných psov. Služobného psa bolo možné využívať len v tých prípadoch, keď sa jednalo o dôležitý prípad a taktiež pri hromadnom použití služobných psov pri pátracích akciách napríklad proti lúpežníckym bandám. V tomto prípade bolo povolaných viacero psovodov z okolitých žandárskych staníc. Spravidla prevládal názor, že psa je možné použiť len na prípad kde je možné očakávať kladný výsledok bola stanovená zásada, že psa po viacej ako päťdesiatich hodinách po spáchaní trestného činu nemá význam na miesto vysielať.( podľa môjho názoru opodstatnená zásada). Ustajnenie služobných psov bolo na jednotlivých staniciach či už pátracích, alebo staniciach tzv. okrskových. Samotné podmienky ustajnenia boli pomerne presne rozpracované a upravené písomnosťou číslo 23.188/13-28 zaslanej z Ministerstva vnútra republiky československej dňa 14. 12. 1928 všetkým „Zemským četníckym veliteľstvám“, s názvom búdy pre služobných psov . Táto písomnosť presne špecifikovala, že búda musí byť vyrobená z hobľovaných dosák, musí mať predpísané rozmery a otváraciu strechu. Samotný koterec musel byť o rozmeroch 2x3x1,8 metra a musel byť zo železného oplotenia a pletiva. Pletivo bolo vyrobené z pozinkovaného drôtu o sile 2.8 až 3 mm a veľkosť oka mala byť 5 x 5 cm. V roku 1921 bol spracovaný špecializovaný Skúšobný poriadok pre policajných psov, tento bol uvedený do platnosti Výnosom ministerstva vnútra zo dňa 12. 1. 1922 pod číslom 2.427/13 a pozostával z troch skupín A, B, C. Skupina A obsahovala: základné cviky poslušnosti (vodenie na šnúre a obraty, zastavenie, obyčajná chôdza a klus, sadni lehni, vstaň, štekanie na rozkaz, pribehnutie na rozkaz, volné sledovanie pri chôdzi so zmenami ako pri vodení, stráženie predmetu, odmietanie potravy od cudzieho, volné ľahnutie na 15 minút, aportovanie cez prekážky, skok vysoký cez drevenú stenu 150 cm vysokú, živý plot, priekopu, skok šplhom cez 2 m vysokú bariéru) Skupina B obsahovala: Doprovod zatknutie zločinca a ochrana psovoda (prehliadka územia – revírovanie, prehľadanie úkrytu a vyštekanie nájdenej osoby, stráženie zadržaného, doprovod zadržaného na voľno, ochrana napadnutého psovoda, odvrátenie útoku, Nenapadnutie zadržaného pri doprovode pokiaľ nekladie odpor, Zadržanie a zastavenie ušlého, ľahostajnosť k výstrelu, odolnosť voči úderom, odvolanie psa od kľudne stojaceho muža, ktorý bol na úteku zastavený, odvolanie psa prenasledujúceho uprchlíka ) Skupina C obsahovala: Stopovanie (vypracovanie stopy aspoň pol hodiny starej 400 metrov dlhej, kľukatej a v jednom bode lomenej v pravom uhle, načuchanie z trasologickej stopy človeka, stopovaný stratí cestou nejaký predmet- pes na vôdzke, alebo na voľno podľa rozhodnutia psovoda- pes musí predmet nájsť. Hľadanie predmetu patriaceho cudzej osobe medzi inými predmetmi patriacim cudzím ľuďom, vyhľadanie človeka v skupine iných osôb po načuchaní predmetu- vykonávalo sa na vôdzke – ( v podstate sa jednalo o dnes známe označovanie z predmetu na osobu )

Výnosom Ministerstva vnútra číslo 27.500 /13-23 zo dňa 9. 5. 1923 bolo psovodom nariadené aby si založil a viedol denník v ňom zapisoval chronologicky denný výcvik psa, jeho prípadné použitie a výsledky. Okrem toho psovod v horizonte k 1. 1. a 1. 7. predkladal služobným postupom Ministerstvu vnútra správy o použití služobného psa. Povinnosťou psovodov bolo minimálne jednu hodinu denne vykonávať výcvik služobného psa, taktiež bolo uložené, aby psovodi nevykonávali administratívne práce ak nie sú spojené so služobnou kynológiou. Každý služobný pes využívaný vo výkone služby bol proti prípadným škodám poistený a poistku ktorú uzavrelo Ministerstvo vnútra s „ Prvou českou vzájomnou poisťovňou v Prahe II“ pod číslom poistnej zmluvy 61.226 ktorá platila od 1. 3. 1923 na základe tejto zmluvy bol vydaný Výnos ministerstva vnútra číslo 15.177-23-13, ktorý upravoval jednotlivé skutočnosti a inštrukcie o tom ako je potrebné vypĺňať formulár o hlásenej udalosti, kde je potrebného ho zaslať čo má obsahovať. Mimo iného odškodné z poistky mohlo byť až do výšky 30.000,-Kč O stravovanie služobných psov sa starali psovodi, ktorým boli psy pridelení a Výnosom ministerstva vnútra, kde bolo stravné stanovené nasledovne: 1. výživa pre odchovaného psa 2,-Kč na deň 2. príplatok pre kojacu sučku počas 4. až 6. týždňov 1,-Kč/deň 3. výživa pre odstavené šteňa až do doby samotného výcviku 1,60,-Kč/deň 4. na ošetrovanie každého služobného psa 20,- halierov/deň . Medzi prvé „četnícke“ stanice na Slovensku s prideleným služobným psom podľa denného rozkazu číslo 109 z roku 1923 v zmyslu Výnosu ministerstva vnútra číslo 52.165-23-13 patrili stanice : Prešov – stržm. Arnošt Píš , služobný pes Žips, Liptovský Mikuláš stržm. Jozef Hlaváč –služobný pes Dory, Rožňava- stržm. Ján Neuman – služobný pes Rolf. Celkovo podľa dostupných silab môžeme konštatovať, že v rokoch 1920 až 1039 využívalo „četníctvo“ na území Slovenska približne 45 služobných psov. V rámci súčasného Banskobystrického kraja bolo obsadenie služobnými psami a psovodmi nasledovné: „Četnícka stanica“ Brezno • podľa denného rozkazu (ďalej len DR) číslo 100 z 5. 10 1924 bol od 15. 10. 1924 zaradený stržm. Ján Hendel služobný pes Bret, k 31. 12. 1925 bol služobný pes Bret vyradený, psovod bol preradený a DR č. 135/1925 bola stanica so služobným psom v Brezne zrušená • od 1927 bola v Brezne opäť zriadená stanica so služobným psom a bol zaradený stržm. František Řimek so služobnou sukou Asta, podľa DR č. 1 bol dňom 1. 1. 1928 aj so služobným psom odvelený na „Četnícku pátraciu stanicu“ Rimavská Sobota • dňom 15. 1. 1932 bol podľa DR č. 10 zo stanice Halič premiestnený stržm. Antoním Ondračka – služobný pes Brunny z Podtatier, dňom 13. 6. 1936 podľa DR č. 61/1936 bol služobný pes Brunny vyradený a psovod premiestnený • DR číslo 80/1936 bol po absolvovaní kurzu psovodov premiestnený zo stanice Abelová stržm. Miroslav Horák so služobným psom Rigo „Četnícka stanica“ Zvolen • DR č. 109 z roku 1923 bol do Zvolena premiestnený stržm. Antonín Jelínek so služobným psom Jasso, funkciu vykonával do 1. 12. 1928, keď bol premiestnený na pátraciu stanicu do Banskej Bystrice • DR č. 44 z roku 1932 bol z Krdmine do Zvolena prevelený po absolvovaní kurzu štábny stržm. Jozef Khopa so služobným psom Bleskom z Podtatier, dňom 1. 11. 1936 bol služobný pes Blesk vyradený • DR č. 80 z roku 1936 bol zo stanice Hidreg oddelenie Levice do Zvolena zaradený stržm. Ondrej Frkala služobný pes Natrom „Četnícka stanica“ Žarnovica • DR č. z roku 1931 bol zaradený ako psovod stržm. Alois Dyčka – služobný pes Ito, dňom 7. 3. 1932 bol stržm. Dyčka odvelený do kurzu po ukončení bol DR č. 17 z roku 1932 premiestnený na stanicu Šahy „Četnícka stanica“ Lučenec • DR č. 100 z 5. 11. 1929 bol do funkcie psovoda po úspešnom absolvovaní XIII. kurzu v Pýšelích zaradený stržm. Jozef Dobiš so služobnou sukou Zora, dňom 30. 9. 1930 bola služobná suka Zora vyradená zo stavu služobných psov • Dňom 15. 5. 1931 bol do Lučenca zo Zlatých Moraviec premiestnený stržm. Jozef Sedlák so sl. sukou Agou, dňom 20. 7. 1931 bol stržm. Sedlák odvelený na „četnícku pátraciu stanicu“ Bratislava, kde pôsobil vo funkcii psovoda až do 1. 11. 1934 • DR č. 95 z roku 1931 bol zo stanice Rapovce do Lučenca premiestnený stržm. František Bořka – sl. suka Hyza, k 30. 3. 1934 bola sl. suka Hyza premiestnená na stanicu Myjava a psovod stržm. Bořka bol odvelený do školy pre výcvik veliteľov „četníckych“ staníc • DR č. 42 z roku 1934 bol zo stanice Látky do Lučenca po ukončení XXIV. kurzu premiestnený stržm. Ľudovít Pevný so služobnou sukou Kerbou „Četnícka stanica“ Fiľakovo • DR č. 66 z 26. 9. 1933 bol za psovoda zaradený stržm. Michal Čongrády so služobným psom Arabom, dňom 1. 12. 1933 bol stržm. Čongrády premiestnený na stanicu Topoľčany • DR č. 85 z roku 1933 bol z Veľkých Kapušian do Fiľakova premiestnený stržm. Ivan Dobiáš so služobným psom Arabom I. • dňom 11. 10. 1934 bola na stanicu Fiľakovo pridelená psovodovi stržm. Michalovi Krasnohorskému služobná sučka Lupina s ktorou podľa DR č. 30 z roku 1935 absolvoval kurz psovodov a po úspešnom absolvovaní bol dovelený na stanicu Rožňava „Četnícka pátracia stanica“ Banská Bystrica • DR č. 1 z 1928 bol na pátraciu stanicu zo stanice Zvolen do Banskej Bystrice prevelný stržm. Antonín Jílek so služobným psom Jassom, dňom 5. 6. 1929 bol služobný pes Jasso vyradený • DR č. 19 z 1930 bol na pátraciu stanicu zaradený stržm. Viktor Bezkočka so služobnou sukou Dorou, ktorý bol absolventom XIV. kurzu psovodov, koncom roku 1930 bol stržm. Bezkočka prevelený na pátraciu stanicu Levoča • na pátraciu stanicu bol ako psovod zaradený stržm, Ján Grňa so služobným psom Arabom, dňom 8. 10. 1931 bol odovzdaný služobný pes Arab na stanicu Trenčín psovodovi stržm. Jaroslavovi Vychodilovi. Stržm. Grňa bol z funkcie psovoda odvelený • následne bol za psovoda na pátraciu stanicu zaradený psovod zo stanice v Liptovskom Mikuláší stržm. Peter Kašpárek so služobnou sukou Herou, podľa DR č. 80 z roku 1936 bol stržm. Kašpárek z funkcie psovoda odvelený • na uvolnené miesto psovoda bol zo stanice Michalovce rozkazom prevelený stržm. Július Emanich Palmaj a bola mu pridelená suka Hera (Palmaj mal absolvovaný kurz psovodov, ale pes Adis mu počas kurzu uhynul) „Četnícka pátracia stanica“ Rimavská Sobota • dňom 1. 1. 1928 bol na pátraciu stanicu z Brezna zaradený stržm. František Řimek so služobnou sukou Astou, DR č. 25 z 1934 bol Řimek ku dňu 1. 4. 1934 pozbavený služby so služobným psom a bol vyslaný do školy pre výcvik veliteľov „četníckych“ staníc • na pátraciu stanicu je z „četníckej“ stanice Trnava prevelený štábny stržm. Antonín Eduard Lifka a je mu pridelená služobná suka Asta, dňom 14. 4. 1935 bola služobná suka Asta vyradená zo stavu služobných psov a št. stržm. Lifkovi bol zo stanice Trenčín pridelený služobný pes Arab • dňom 25. 12. 1935 bol št. stržm. Lifka odvolaný z funkcie psovoda • na jeho miesto bol ustanovený stržm. Václav Šimanka a pridelený mu bol služobný pes Arab, podľa DR č. 15 z roku 1936 dňa 3. 2. 1936 služobný pes Arab uhynul • dňom 15. 3. 1936 bol stržm. Šimanka z funkcie psovoda odvolaný a bol nahradený psovodom stržm. Štefanom Gabčanom Nožinom so služobným psom Innom, koncom roku 1936 bol stržm. Gabčan Nožina na vlastnú žiadosť premiestnený na „četnícku“ pátraciu stanicu Ružomberok • podľa DR č. 80 z roku 1936 z „četníckej“ stanice Horné Otrokovce na pátraciu stanicu v Rimavskej Sobote zaradený psovod stržm. Ján Postulka so služobným psom Nemom, ktorý bol absolventom XXIX. behu desať týždňového kurzu (služobný pes Nemo pochádzal z vlastného chovu „četníctva“) Použitá literatúra: 1: Policejní pes, jeho výchova a výcvik pro ochranu i policejní službu – V. Matoušek Praha 1922 2: Výchova a výcvik psa pro účely služební a sportovní – Theodor Rotter Praha 1939 3: Pes, společník člověka – Theodor Rotter Praha 1942 4: Pomáhali a chránili již před sto lety, anebo histórie čtyrnohých četníku – D. Hulíková, I. Winterová, M. Kozák Praha 2009 5: Výpisy z denných rozkazov , pojednávajúcich o záležitostiach služobných psov Zemského četníckeho veliteľstva Bratislava od roku 1920 až do konca roku 1938. 6: Dějiny služební kynologie – Jiří Rulc Praha 2010

Autor: Mgr. Juraj Štaudinger