V tejto sekcii by sme Vám chceli priblížiť aj ďalšiu prácu pre ktorú sa pes oddávna využíva- a to Poľovnú kynológiu.
Ako už bolo spomenuté, v sekcii Kynológia v histórii psa, mal práve pes a jeho domestikácia významné postavenie popri človeku. So zmenamy genézy človeka sa adekvátne menilo aj využitie psa, zo začiatku to bol zdroj potravy v dobe nedostatku, neskôr lovec, ochranca príbytkov, stád a majetku človeka. Práve menovaná funkcia psa ako lovca postavila základy pre využitie psa práve v Poľovnej kynológii, s čím samozrejme súvisela aj šľachtiteľská práca človeka, kde boli vyšľachtené rôzne plemená, každé výnimočné a pre inú prácu.
Nielen vo svete ale aj na Slovensku má poľovníctvo a poľovná kynológia dlhú tradíciu. Už v 19. Storočí existovali organizované lovecké a poľovnícke spolky. V roku 1968 vzniká SPZ a jeho prvým predsedom je JUDr. Štefan Teren. Nároky na psov sa postupne zvyšovali a každý pes musel prejsť skúškami poľovnej upotrebiteľnosti. Organizátor poľovačky musí i dnes zabezpečiť dostatočný počet poľovne upotrebiteľných psov.
Hlavným dôvodom je čo najviac znížiť počet nenájdenej postrelenej zveri v revíri. Poľovný pes je neoceniteľný pomocníkom človeka pri love i dnes. Aj keď v dnešnej dobe majú poľovníci veľa neprajníkov medzi psíčkarmi, ide skôr o nevedomosť, prípadne o skreslené informácie. Niektorí ľudia majú pocit, že poľovník je necitlivý človek , ktorý má jedinú záľubu a to strieľať zver. Nevidia však celoročnú námahu a čas ktorý strávia v revíri dokrmovaním a starostlivosťou o zver a v neposlednom rade sú „psíčkarmi“ rovnakým spôsobom ako iní ľudia ktorí so psom pracujú alebo ho majú len tak pre potešenie.
Čo sa týka samotných Poľovných psov, delia sa do niekoľkých skupín: stavače, sliediče, retrievre, duriče, farbiare a brloháre. Každá skupina má pri poľovačke svoju úlohu.
Stavač zavetrí zver a vystaví ju (stuhne v postoji s jednou prednou nohou zdvihnutou). Sliedič pracuje v kroví a neprehľadnom teréne, kde hľadá drobnú zver, ktorú následne vyplaší smerom ku strelcom. Retrievre prinášajú zastrelenú drobnú zver, dokonca ju vedia priniesť tak jemne, že ju viac nepoškodia. Duriče hľadajú diviačiu a škodnú zver a po nájdení ju hlasno naženú k poľovníkovi. Farbiare sa používajú na dohľadanie postrelenej vysokej, dokážu sledovať aj starú stopu. Brloháre vyháňajú alebo zabíjajú dravce priamo v nore.
Každá skupina plemien má pre seba zostavené „normy“, ktoré by mal správny pes daného plemena spĺňať. Takouto „skúškou“ (nie je to naozajstná skúška) sa overujú vlohy psa. Napr. u retrieverov sa robí „Overenie vlohových vlastností retrieverov“, ktoré zahŕňa napríklad prinášanie, správanie sa po výstrele či poslušnosť. Overenie vlastností je potrebné pri chove – vďaka nemu vieme, že pes/sučka má stále potrebné vlastnosti poľovného plemena, ktoré predá ďalej na svojich potomkov. Na overenie vlôh sa pripúšťajú len čistokrvné psy s preukazom pôvodu.
Okrem vlôh sa poľovné plemená zúčastňujú aj špeciálnych skúšok. Úspešné zloženie skúšky oprávňuje psa zúčastniť sa ozajstnej poľovačky. Rovnako ako na overenie vlôh, aj na skúšku a teda aj na poľovačku sú pripustené len psy s preukazom pôvodu.
Do povedomia Vám milí čitatelia chceme dať naše národné plemená, ku ktorým z radu poľovných psov patrí Slovenský kopov a Slovenský hrubosrstý stavač o ktorých sa ďalej dočítate v sekcii- Poľovné plemená.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
